Cedar

2 komentáře u Cedar

1. Morio napsal:

   18.8.2014 v 0:28

   RPG ukončené
2. Morio napsal:

   17.8.2014 v 23:31

   *Rozhodoval sa, že si pôjde splniť nejakú ďalšiu misiu, lebo financie sa vždy hodia a tak aj stál pred tabuľou s misiami. Podrobne si prezeral tú ponuku toho, čo by bolo v jeho silách plniť a pomaly sa už aj pre niečo rozhodoval, no nebolo tam nič také, pre čo by sa okamžite rozhodol a vydal by sa na cestu. Na sebe mal samozrejme oficiálne oblečenie slabých členov, čiže tmavomodrý plášť s kapucňou, pod tým akési tmavé oblečenie a na hlave ešte bielu masku s červeným symbolom tohto temného cechu. Z masky mu eŠte vychádzali žlté zahnuté rohy pripomínajúce tie bíčie, no on nebol jediný, kto mal takto upravenú masku. Vtom však knemu prišiel akýsi iný chlapík odetý podobne ako on, ale plášť mal fialový a masku neupravenú. Vymenili si len akési pohľady cez štrbiny v maskách a následne ten chalan, nemohol byť o moc starší ako Morio, podal modrovláskovy akýsi papier. Bol to akýsi lístoček, na ktorom mal odkaz od cechmajsterky. Vlastne, bolo to pozvanie ku nej na kajutu. On to moc nechápal, no nemohol prostestovať a tak sa tam okamžite vydal. Vyčkal na vyzvanie, no keď sa tak konečne stalo, tak vošiel a poklonil sa.* Masako-dono, volali ste ma? / Čo zrazu tie spôsoby? V prvý deň si bol odvážnejší. Ale tak či onak, mám pre teba jednu úlohu. Jeden idiot bol na prieskume a ešte sa chvástal svojou maskou so znakom nášho cechu. Samozrejme, že ho chytili. / A vy odo mňa chcete, aby som ho-? / Nepredbiehaj. Nechcem ho zbytočne zabíjať, aj keď potrestaný rozhodne bude. Tvojou úlohou je ho zachrániť, no ak to nebude možné, tak sa osobne postaraj o jeho zlikvidovanie. Nejaké otázky? / Asi len toľko, že kde ho mám hľadať. *Masako mu následne všetko vysvetlila a tiež mu vysvetlila, že vzducholoď už letí smerom k tomu mestu, ale oni pristanú niekoľko kilometrov od neho, aby zostali v bezpečí skrytý. Morio teda prikývol a po prepustení sa vydal k sebe, aby si pripravil všetko potrebné a celkovo, aby sa nachystal na tú úlohu. Netrvalo dlho a pocítil, že vzducholoď sa chystá pristáť. „Tá žena si to vážne všetko pripravila, ale čo iné od nej asi čakať?“ Poznamená si v duchu a ešte skontroluje, či má so sebou svoj bič. Keď si je istý, že áno, tak opustí svoju kajutu a smeruje rovno na palubu, z ktorej sa spustí na lane na zem. Následne sa vydá bez obzerania rovno k tomu mestu, pričom rozmýšľa, ako by sa mohol dostať k tomu väzeniu. Tak, väznica je bokom mesta, no predsa len, je to tam chránené, tak ako tam chce nepozorovane preniknúť. Po ceste sa ale rozhodol, že teda zabudne na nepozorované preniknutie a využije momentu prekvapenia pre plnohodnotný útok. Možno sú to trénovaný rytieri, no on je stále mág, mág temného a najmocnejšieho cechu, Grimoire Heart. Cesta mu akúsi dobu trvala a aj ho stála časť energie, no predsa to nemohol teraz zabaliť. Zastal sa pri konci lesíka, keď už mal rozhľad na mesto a vytiahol si mapku. „Najlepšie bude, keď budem ešte chvíľu obchádzať mesto cez les. Tuto by mohla byť dobrá príležitosť preniknúť dnu, no aj tak sa budem musieť držať v temných uličkách a vyhýbať verejnosti…“ Zamýšľal sa v duchu a prstom si ukazoval po mape. Nakoniec sa tak rozhodol aj spraviť a preto si ešte niekoľko desiatok minút nadchádzal cez les, keď obchádzal vlastne mesto. Nakoniec však konečne uvidel to miesto, ktorým sa rozhodol vstúpiť do Cedaru, lebo tam bolo najviac temných uličiek a najmenej chránené, keďže odtiaľ neviedla žiadna poriadna cesta, boli za mestom len stromy a potom hory. Dával si tak veľký pozor ako len mohol, aby ho nikto neuvidel. A keď sa blížil k nejakému rušnejšiemu miestu, tak radšej vyskočil na kontajner a po blízkej rínse sa rozhodol nejak vyštverať na strechu, čo sa mu aj podarilo, keďže tá strecha nebola nijak ďaleko. A keďže toto boli temné úzke uličky, strechy budóv neboli od seba tak vzdialené, vďaka čomu mohol v pohode preskakovať z jednej na druhú. „Takže, v tej budove by malo byť okrem centra tých rytierov aj väzenie. Veľa šťastia…“ Povzdychol si v duchu a vrátil sa späť k jednej temnej uličke, do ktorej sa mu podarilo zliesť. Následne si už pripravil bič, aj keď ho držal stočený. Prudko sa rozbehol do budovy, do ktorej vtrhol, až sa dvere otriasli a treskli kľuckou do stený. Okamžite sa po ňom akýsi muži rozbehli, no tí boli dosť prekvapení, takže sa to dalo ľahko využiť. Prudko švihol bičom, pričom bič zažiaril magickou energiou a v takejto úzkej uličke dokázal jedným švihom zraniť oboch naraz a pomerne jednoducho. Tí sa síce snažili pokračovať na Moria, no ten o nich opäť prudko švihol, teraz s omnoho väčšou silou, no okamžite sa k nim rozbehol a vlastnoručne ich zneškodnil. Okolo jeho tela zaiskrili čierne blesky a ohromnou rýchlosťou sa dokázal dostať ku schodom, ktoré bral doslova po niekoľkých. Zdola sa síce na neho už hrnuli strážnici, no on využil ešte rýchlosti, ktorá mu bola poskytnutá, aj keď tú schopnosť nezvládol úplne. Dokázal tých cvičených mužov obehnúť a prudko po nich švihol niekoľkokrát od zadu, aby im podrazil nohy. Avšak, nezdržoval sa a rovno pokračoval ďalej. Ako očakával, jeden zostal dole a v momente, keď zbadal maskovaného, sa na neho vrhol s mečom v ruke. Morio musel zakliať a odskakovať k stene. Muž sa pokúsil do neho bodnúť mečom, no mladík sa stočil, takže bolo vidieť, že prebodol len plášť. Chlapec však neváhal, prudko sa stočil, podkopol rytierovi nohy a ďalším kopom do hlavy mu vyvolal pred očami hviezdičky. Zasyčal od bolesti, keďže mu meč spôsobil hlbšiu ryhu na ľavej ruke, presnejšie len kúsok pod ramenom, no ryho bola vo vnútornej strane ruky, keďže ten úhyb bol dosť nepraktický. Morio vzal rytierovi kľúče, ktoré mal za opaskom a začal po jednej otvárať celi, čím vlastne oslobodil rôznych väzňov. Tých chcel využiť pri úteku, aby zdržali strážnych. Jeden z nich si okamžite vzal meč toho muža v bezvedomí a ďalší nejakú dýku, zvyšný štyria mali len holé ruky. Už zostávalo oslobodiť posledného, toho idiota z jeho cechu.* Masako-dono ma po teba poslala, tak dúfam, že budeš aspoň trochu užitočný. *Povedal rovno chladno, pričom maska na jeho tvári mu pozmenila hlas. Kľúč síce najprv prostestoval a dosť ho znervózňovalo, že počul približujúci sa krik a rinčanie kov o kov, no kľúč sa aj tak nechcel poddať. V poslednej chvíli, keď sa stráž prebíjala cez tých väzňov, zámok konečne preskočil a odomkol sa. Tým konečne oslobodil toho chalana, no teraz sa museli odtiaľto dostať. Z tých oslobodených väzňov boli už všetci až na jedného s mečom pobitý, no aj ten čoskoro padol presile.* Zakry si oči…. *Zašepkal Morio a v nasledujúcom momente oslepil všetkých v okolí technikou Raitoningufurasshu. Ten druhý však toho okamžite využil, buchol si rukami do seba a švihol s nimi na ciele.* Uddo Meiku: Bōryoku-teki Apurōchi! *Skríkol a na tých rytierov sa valila ohromná zubatá guľa. Pár rytierov ovalila, no po pár sekundách nad ňou ten mág stratil už kontrolu a Moria nadšenie omrzelo. Okamžite však švihol bičom po približujúcich sa rytierov a donútil ich sa stiahnuť späť. Jeho krvácajúca ruka mu robila problémy, no nemal čas to riešiť.* Daj všetku silu do nasledujúceho kúzla! *Rozkázal svojmu spoločníkovi a sám si prehodil bič cez rameno. S bolesťou zdvihol ľavú ruku a spojil ju pred sebou s pravou. Pred rukami sa mu zaleskli bleskové výboje, no rytieri sa blížili a on to stále nemal nabité.* Uddo Meiku: Shai· ravu no Damu. *Ozval sa zase ten druhý a zo zeme na rytierov vyletelo rôzne drevené väčšie náradie, ktoré na nich útočilo, kým chalan sústredil magickú energiu, aj keď to vyzeralo, že má ešte horšie zásoby ako Morio. To už Morio však dokončil nabíjanie a prudko na zvyšných rytierov začal vystreľovať bleskové projektily. Síce neboli nijak extra silné a nespôsobovali ani silné výbuchy, stále boli tvorené elektrinou a tak spôsobovali okrem tých akýchsi zranení aj paralýzu. Morio zhlboka oddychoval, lebo už bol v koncoch, no chalan vymačkol zo seba poslednú silu a dorazil posledného rytiera tam na nohách.* Teraz ma nasleduj ako rýchlo vieš, musíme sa odtiaľto čo najrýchlejšie dostať! *Okríkol ho a rozbehol sa pomedzi drevené náradie, pomedzi telá rytierov a väzňov, čo najrýchlejšie preč odtiaľto. Ten mág ho nasledoval, obidvaja ledva dýchali a mleli z posledného, no nejakým zázrakom sa im podarilo dostať až k tým temným uličkám, cez ktoré unikli z mesta. Nespomalovali však ani v tých, spomaliť si dovolili až v lese, kde si Morio poriadne pripútal bič, no aj tak nevedel, čis a zvládnu dostať vo vzducholodi. Ešte za pochodu si z otrhaného plášťa utrhol kus látky, ktorým obviazal a stiahol tú stále krvácajúcu ranu na ľavej ruke. Zaväzovanie bolo dosť komické, hlavne za kroku, no on si s tým poradil, keďže využíval pravú ruku a bol pravák, no samozrejme na zatiahnutie aj zuby. Nakoniec to predsa len zvládli až tam a dole ich už čakali ďalší členovia, ktorí im pomohli hore. Ledva nastúpili, vzducholoď okamžite vzlietla. To už na nich dvoch však čakala aj Masako, aby si to vypočula a všetko uviedla na správnu mieru. Samozrejme, aby dala modrovláskovy aj odmenu.*