Údolie je časťou Cloverského kaňonu v blízkosti mesta Clover. Toto územie je známe kvôli častým zemetraseniam, pričom zem tu tvorí prírodné bludisko, z ktorého nie je ľahké sa dostať. Okrem toho, v Pavučinovom údolí žije aj vzácny druh Hane-Sakana, tiež známy ako Okrídlená ryba.
*Jeho prvý úder mu vyšiel, no skôr, než mohol dokončiť aj druhý, tak bol zvalený na zem a tvrdo dopadol najmä s hlavou. Pred jeho očami sa opäť zahmlilo a svet sa mu začal točiť, no jeho hmatový zmysel bol stále v pohode, takže sa mohol spoľahnúť hlavne na to. Vic mu síce tlačila na ruky, ale to nebolo jediné, čo mohol použiť. Stále mal predsa voľné nohy, no tie zatiaľ nevyužíval. Skôr, než však dostala príležitosť na útok, on už okolo tela zhromažďoval čierne blesky. Nebolo to ani tak úplne kúzlo, bola to skôr schopnosť bleskového bohobijca, ktorá mu umožňovala vysokorýchlostný pohyb, no blesky pritom obalovali jeho telo. A síce si túto schopnosť ešte úplne neskrotil, teraz to stačilo, keďže Vic sa ho dotýkala viacerými časťami tela a aj keby nepokril svoje telo celé, výbojov muselo byť dostatok, keďže základ schopnosti sa až tak zmeniť nemohol jeho neschopnosťou. A výboje nemuseli byť ani tak extrémne silné, no boli nebezpečnejšie ako obyčajné, lebo boli z černoblesku. Veď ľudské telo je zo 65% voda obsiahnutá rôznymi anorganickými i organickými látkami a každý vie, že voda obsahujúca soli je výborný vodič. Dokonca, už pri jednosmernom elektickom prúde platí, že od 0,3 miliampéroch telo vníma ten prúd a 10 miliampérov stačí na vyvolanie svalových kŕčov, teda paralýzy. A síce to nie je elektrický prúd ako taký, môže byť ešte nebezpečnejší a aj bez paralýzy, čiže v danom rozmedzí, spôsobuje ľahké popáleniny (samozrejme, čím silnejší prúd, tým vážnejšiu popáleniny). Preto toto mala byť dosť účinná obrana voči jej ďalším postupom, aj keď ho to dosť vyčerpalo, jeho zrak sa aspoň, a celkovo vnímanie, upokojilo. Nohou okamžite vykopol, aby sa jej striasol.* A to je práve to, si slabšia ako ja a nazývaš sa drakobijec. Robíš im iba hanbu.
*Uvidela jak kameň trafil chlapcovu hlavu. Na jej tvári vznikol menší úškrn. No ten ihneď zmizol keď zbadala, že to ničomu nepomohlo. Práve naopak, chlapec utekal za ňou. Bol rýchlejší a tomu dávalo veľkú vymoženosť. Takto konala len preto lebo sa jej nepáčilo ako jej nadáva, ponižuje a podceňuje. Rozhodne nechcela cúvnuť a bežala stále za ním. Keď konečne prišlo k stretu uvidela ako špinavo chlapec zaútočil. Využil toho, že má zranené koleno a udrel päsťou do neho.* Čiže hovoríš o sebe, že sa za mága nepovažuješ, ale za to mne hovoríš, že nemám právo si hovoriť drakobijec. Vážim si to od nemága. *Skríkla na neho a v plnej rýchlosti, ktorou mohla utekať vpálila do neho. Nemyslím si, že by stihol zasadiť útok do čeľuste. Chytila ho za čo mohla a zvalila na zem, pričom ona padla na neho. Pri dopade si trocha oškrela čelo o zem, len z toho dôvodu, že chlapec bol skrčený keď do neho vpálila. Brucho mala tam kde on hlavu. Vedela, že musí rýchlo konať aj na tú neskutočnú bolesť v kolene. Rýchlo sa z lehu posadila na jeho trup a nohami mu zapierala ruky. Chcela mu uvaliť päsťou do tváre, ale zastavila ju tesne pred tvárou. Uvedomila si jednu vec.* Veď ty si len chudátko. *Povedala, celá bola špinavá od prachu, na čele oškreté, koleno viac zakrvavené a celá sa triasla. Ničomu už nevládala a prehodila sa na bok. Nechala chlapca tak jak je a zavrela oči.*
*Nechcel jej ubližovať, no ona mala tiež vlastné ego, ktoré on postúpal tým svojím a to sa jej očividne nepáčilo. Možno mala lepšie vychovanie, no v tomto si boli očividne aj podobný, aj keď väčšinou boli ako rovnaké póly magnetu – nikdy sa nedokážu spojiť a spolupracovať. Vtom však pocítil tupú, no za to veľkú bolesť z hlavy. Veď hlava, to je asi najlepší cieľ na vrhnuté predmety. Svet pred očami sa mu na chvíľu zatočil a jeho modré vlasy sa začali zafarbovať do červena. Prudko sa otočil k nej, no stále sa z toho šoku nespamätal a videl, ako sa k nemu približuje. On sám sa po nej rozbehol tak rýchlo, ako vedel, pričom mal výhodu zdravej nohy. Jeho zrak sa po pár sekundách spamätal, no to už došlo k ich stretu. Toho zranenia na hlave neriešil, síce cítil bolesť, nemohlo to byť až také nebezpečné, keďže ho to nezložilo. On sám sa prudko zohol, keď bol pri nej, čím by sa mohol vyhnúť prípadným útokom, no on mal iný cieľ. Prudko jej udrel päsťou do tej boľavej nohy a uvedomoval si, že taký úder by ju mal o tú nohu aspoň na chvíľu pripraviť, čiže by mala padnúť na nohy. On však neváhal a ľavou rukou zaťatou v päsť okamžite vyštartoval na jej čelusť. Áno, bol pripravený rany aj inkasovať, no bol si sebou príliš istý, na to, aby sa zamýšľal. Koniec koncov, ona zaútočila prvá.* Máš pravdu, nemáš právo si hovoriť drakobijec. *Precedil nenávistne pomedzi zuby a bol pripravený jej vštepiť ďalšiu lekciu pomocou rany. A čo, že bola dievča? Bola v podobnom veku ako on a hovorila si drakobijec. A už len to, že bola mágom potvrdzovalo, že na pohlavie sa pozerať nedá. Koniec koncov, bola by to urážka sílnych kúzelníčiek.*
*Bola hlboko zarazená z toho čo chlapec povedal. Veľmi ju to nahnevalo. Nevedela ako na tu situáciu ma zareagovať. No brala to ako keby si z nej uťahoval alebo provokoval. V tom momente je jej praskli posledné nervy. Schmatla celkom hrubý kameň do ruky a postavila sa.* Ideš pekne na nervy. Nikdy ma už nevolaj drakobijkyňa, dievčatko alebo podobne. Čudujem sa, že máš vôbec odvahu niečo také povedať. *Čakala ešte chvíľu, kým príde chlapec bližšie. Ako držala ten šuter v ruke, tak sa otočila a hodila ho po ňom. Mala slušnú mušku a kameň letel presne na neho. V tom ako ho hodila, tak sa rozutekala po ňom. Vôbec neriešila, že svoju nohu presilovala. V každom prípade, chcela chlapcovi vraziť, za to, čo povedal.*
*Prudko sebou cukol, keď zvolila tón, aký zvolila. Uvedomoval si, že hovoril viac než mal, no snažil sa to svojimi výhovorkami zakryť a čo asi tak čakať? Proste sa nechal uniesť, lebo je to prvýkrát, čo stretol niekoho, kto nemá „ľudskú“ mágiu. Nechcel si zbytočne robiť problémy a najradšej by to uzavrel tak, ako to bolo, no teraz sa ozvala jeho pýcha a tá mu to už nedovoľovala.* A čo by si urobila, prosím ťa? Pani drakobijkyňa, tvoje kolienko ti bráni v pohybe a obmedzuje ťa, zatiaľ čo ty sama si obtiažne vyvolala kúzlo. Vážne sa mi chceš vyhrážať, keď o mne nič nevieš a domnievaš sa, že som mág? *Jeho hlas bol nepriateľský a podráždený.* Snažil som sa pristupovať milo, snažil som sa správať priateľsky, no ty si to proste nemohla nechať tak, že? Musela si sa stále vo veciach rýpať. A teraz ti poviem niečo, čo by si si mala pomätať, ak ti niekto niečo tají, má zvyčajne na to dobrý dôvod a pokiaľ nerešpektuješ jeho slová, ohrozuješ vlastný život. Ale áno, keď si taká arogantná a myslíš si, že ma s tým, čo máš, dostaneš, tak si poslúž. Skutočne ovládam mágiu, no za mága sa nepovažujem, lebo nie som dostatočne skúsený. *Natiahol proti nej uzavretú päsť, do ktorej sústredil magickú energiu. Okolo ruky mu začali preletovať slabšie elektrické výboje, no tie boli určené len na ukážku, nie na silu. Nemal v pláne sa tu s ňou ďalej flákať, proste si to len musel vyjasniť, aby bolo jeho ego spokojné.* Vlastne, ešte jedna vec. Ak tak trváš na presných názvoch, tak nie som mág. Som bijec podobne ako ty, no nie drakobijec. Avšak, viac ti už nemám v pláne povedať. Ak to chceš vedieť, zisti si to sama, dievčatko. *Dokončil svoju reč provokatívne a vybral sa k miestu, kde pol predtým ten pes a kde ona videla tie ryby, keď zrazu prišla s tou dohodou. Teda, aspoň sa domnieval, že by tam mali byť, keď ich po vysmiatí zrazu spomenula.*
*Ako zbadala, že chlapec uteká preč, ihneď toho nechala. Nemala náladu utekať za ním. Vedela, že by to jednak nezvládne s poranenou nohou, magickou energiou a jednak je zbytočne ho prenásledovať, pretože chlapec bol rýchlejší. Len by sa zbytočne viac unavila a určite ho nezasiahla.* Utekaj si zbabelec, aj tak ti to neverím. Len ťa chcem varovať, keď zistím, že mágiu ovládaš tak to oľutuješ! Nenávidím ľudí, ktorý mi klamú, ničím som si nezaslúžila byť oklamaná! „Pf, zasran.“ *Poriadne sa na chlapca hnevala. Na tvári mala ten jej nezvyčajný, odutý a nahnevaný výraz. Zvrtla sa na päte a odkráčala naspäť k Raitovi.*
*Vôbec sa mu nepáčilo, ako zareagovala. Mal len pár možnosti, presnejšie dve. Bez mágie sa nemá šancu vyhnúť, jedine, že by využil jej zranenej nohy, no kaonáhle by sa k nej dostal tak blízko, tak by bol zasiahnutý a bič použiť nemohol, lebo ten by okamžite dokázal, že svoju magickú energiu ovláda. Zatlačila ho do rohu a to on nemal rád. Buď si bude trvať za svojím a bude jej musieť ublížiť alebo sa nechá zraniť on. Jeho myseľ prehodnocovala najlepšie, ako mohla. „Je síce drakobijec, no nevyzerá to, že by si tú mágiu nejak viac skrotila. Stojí ju to očividne príliš námahy, iba obyčajné hromadenie svetla. Je to rovnaké, ako ja pred rokom. Ako keď som ja využíval celú silu, aby som vôbec vyvolal výboje. Ten úder bude bolieť, o tom žiadna, ale ako nebezpečný môže byť? Vtom ho však niečo napadlo. Môže aspoň predlžovať vzdialenosť medzi nimi a ona ho s tou nohou bude prenasledovať asi len ťažko. A tak sa to rozhodol aj vyriešiť. V momente, keď sa za ním vydala s tou žiarou okolo päste, on už uskakoval dozadu, preč od nej. Prudko sa pri doskoku zvrtol a rozbehol sa tak rýchlo, ako to vedel. Malo to vyzerať vystražene, malo to vyzerať, že panikári a vtom by mal aj uspieť.* Prečo? Prečo to robíš? Pomohol som ti, tak prečo na mňa chceš útočiť?! *Zvolal na ňu. Jeho hlas bol sklamaný a možno aj smutný. On si to všetko uvedomoval, ale to mu nebránilo vtom zaútočiť na jej city a zmýšľanie.*
*Jej myšlienky, pocity a nálady boli zmiešané. Nevedela čomu má veriť. No nenechala sa oblbnúť cudzincom, čo o mágií vie veľa na to, že o sebe hovorí, že je nemág. Počas toho ako chlapec hovoril, Vic mala pootvorené ústa a naberala svetlo z okolia. Na tréning s Weisslogiou si pamätá. Len to veľmi od tej doby nepoužívala. Používala ju, len keď jej hrozilo nebezpečenstvo. Mágia jej pripadala ako tabu, mágia čo nikto nepoužíva. Rozhodla sa znalosti znovu oprášiť a využiť ju k niečomu prospešnému. Napadol ju totižto jeden šialený nápad. Jeden z najšialenejších nápadov aké jej kedysi napadli. To, že utiekla z domu sa neráta, pretože si na to nepamätá (aspoň si myslím). Sama nevie či to zvládne, nie len fyzicky ale aj magickou energiou. Preto naberala svetlo, aby sa moc neunavila. Na jej tvári sa vytvoril úškrn. Úškrn nebolo jediné čo sa na jej tele prejavilo. Na ruke sa začalo objavovať svetlo a žiarilo jasnejšie a jasnejšie. Nebolo to niečo extra. Keby to uvidel nejaký skúsený mág asi by pukol od smiechu. Keď bola presvedčená o tom, že svetla stačilo a s magickou energiou by vydržala dokonca, prestala ďalej svetlo rozjasnovať a pridávať na sile. Nevedela jedine to, či to s tou boľavou nohou zvládne. Dokonca aj Raito odtrhol oči od okrídlených rýb a stiahol sa od Vic trocha ďalej. Raito videl to čo ju Weisslogia učil. Odcúval asi o tri metre ďalej, prikrčil sa k zemi a jemne zavrčal neistotou. Ruku so svetlom na nej držala vo vzduchu natiahnutú na stranu.* „Keď sa uhneš alebo ubrániš, si mág. Keď sa necháš zasiahnúť si nemág.“ *Pomyslela si. Bola si na 80 percent istá, že to zvládne (magickou energiou) no obávala sa skôr o to, že noha nebude poslúchať a, že nejako ublíži chlapcovi. Totiž úder mal byť o niečo silnejší. Najprv spravila pár normálnych krokov a potom sa rozbehla po chlapcovi. Noha robila dosť problémov, ale nejako sa to vydržať dalo. Na jej tvári sa objavil znova úškrn a obava, že chlapcovi ublíži.*
Kto som? Ale ja ti hovorím kto som. Som z rodiny mágov s dlhou históriou, takže samozrejme, že o mágii toho viem dostatok, aj keď sám ju neovládam… *Hovoril tak, aby sa priamym odpovediam vyhol, no uvedomoval si, že na toto mu už asi neskočí. Jeho záujem odhaľoval až príliš veľa nejasností o tom, kto je.* Svetlo, to akože- *Odmlčal sa, chcel povedať ješ, no to by bola posledná kvapka k jej nejasnostiam.* Využívaš, to je to správne slovo. To akože využívaš svetlo okolia? *Svoju inteligenciu sa pokúsil teraz mierne zhodiť, no nevedel, či mu to vyjde.* A nie, mená drakov nepoznám, ani neviem, akým elementom vládli, len viem, že ich mágia sa delí na podstaty a preto ma to zaujalo. *Mykol ramenami, no to už jej pozornosť pútalo niečo iné. A nebol taký natvrdlý aby si neuvedomil, že práve zbadala okrídlené ryby, keďže pred chvíľou ho ešte za to vysmievala. To však na sebe spoznať nenechal.* Ale, veď ty to tu celú dobu hovorím, kto som… *Zvráštil čelo a zakrútil nesúhlasne hlavou.*
*Ako cupkala k Raitovy aby ho zastavila od štekania, započula niečo nezvyčajné od niekoho kto mágiu neovláda. Ten chlapec jej prišiel veľmi podozrivý. Až tak moc o mágie vedieť nemohol. Teda až tak do hĺbky. Pripadalo jej to nelogické, že vie dokonca, že drakobijec ovláda element, ktorý ho učil ovládať drak. Pripadalo by jej to dokonca divné keby to vyšlo z úst aj dospelému nemágovi. Nie, že by ona nerobila nelogické veci a nekonala nelogické rozhodnutia, ale toto bolo úplne niečo iné. Otočila sa na chlapca.* A teraz vážne, kto si? Nie, že by som ta nejako podozrievala, ale drakobijca ovládaš na malého chlapca veľmi dobre. Moja podstata je svetlo. Učil ma ho ovládať Weisslogia. Ak si tak dobrý ako si myslím, tak určite budeš vedieť kto to je. *Otočila sa naspäť k Raitovi a prišla až k nemu. Chytila ho za obojok a pomaly potiahla.* Prečo štekáš?! *Po otázke na Raita sa na neho pozerala ako by čakala odpoveď. Pozrela sa s priekopy dole a čakalo ju milé prekvapenie. O tom, čo sa nachádzalo v priekope mlčala pred chlapcom.* Mám nápad, spravme dohodu. Viem prečo si tu. Viem kde sa to nachádza. Poviem ti to až vtedy keď mi povieš pravdu o tom kto si. *Otočila sa znovu na chlapca a pricupkala o pár metrov k nemu bližšie. Z toho čo mu povedala jej naskákala husacia koža na tele a cítila sa vzrušená. Takýto záujem ešte o nikoho neprejavila. Dokonca ani to správanie.*
*Len si povzdychol a nesúhlasne zakrútil nad jej správaním hlavou. Čo to je za dievča? Tvrdí o sebe, že je drakobijec a pri tom rozum niekde potratilo? Či to ju drak ani poriadne nevychovával? Teda, on sám nevedel, aké je to mať dračiu výchovu, no on mal výchovu od boha, tak očakával, že by mala byť aspoň podobne pripravená na veci a nie, že si to poskakuje na obláčikoch.* A ehm, ak je to pre teba moc osobná otázka, tak akoby som nič nepovedal, no aj tak ma to zaujíma. Povedala si, že si mág ovládajúci dračiu mágiu, takže drakobijec. Mňa by ale zaujímalo, aká je podstata tvojej mágie? *Pozorne si ju premeral a zostal stáť, aj keď ona sa rozbehla za tým psom. Očividne ani on nebol cvičený, keďže ju mal úplne v paži.*