Sídlo najmocnejšieho temného cechu Grimoire Heart. Ide o veľkú vzducholoď poháňanú lacrimami a Diablovým srdcom. Vzducholoď je vybavená aj palebnou silou, napríklad magický kanón Jupiter. Vzducholoď sa neustále presúva a nájsť ju dokážu len členovia tohto cechu.
—
*Od jeho poslednej misie uplynulo pár týždňov, no on bol prvýkrát rád zato, že musí na vzducholodi nosiť plášť a masku. Veď vďaka tomu aspoň neboli vidieť jeho kruhy pod očami a ustaraná tvár. Skutočne, od kedy zabil druhýkrát sa to zhoršilo, predtým ho prenasledovala iba sklúčenosť, no teraz nemohol ani poriadne spať. Hoci si nepamätal mená a ani poriadne tváre, stále ho prenasledoval samotný fakt, že zabil. Tá prvá vražda, z toho by sa dokázal obhájiť sám pred sebou, že keby nebol toho chalana zabil, zabil by chalan jeho alebo by boli zabití obaja, no ten druhý? Veď pri ňom bol prvý útočník Morio a ten špeh nerobil nič zlé, len si vybral zlý cieľ. Nemal špehovať ich cech, lebo bolo jasné, že ho to postretne. Bolo ráno a na vzducholodi bolo okrem cechmajstra, jeho a pár ďalších členov prázdno. Takmer všetci boli na misiách a zvláštnosťou dokonca bolo, že druhého veliteľa tohto cechu poriadne ani nevidel, čo stále býval preč. Ale ani mu to ku šťastiu nechýbalo. Keď modrovlások vstal, tak niečo zjedol, čo mal na izbe, urobil si rannú hygienu a navliekol sa do toho hábitu na krytie identity. Išiel rovno za Masako, aby si od nej vypýtal nejakú misiu. Ona si ho len premerala, na chvíľu sa odmlčala a prehrabala sa v papieroch. Potom mykla plecami a povedala, že bude lepšie, keď bude šetriť dych, no ak niečo chce robiť, tak má upravať vzducholoď, že odmena za to bude. On so svojou hranou aroganciou najprv protestoval, ale nakoniec to prijal a odišiel. Veď koniec koncov, jemu samotnému vyhovola plniť niečo také triviálne, keďže ako povedala, mohol šetriť dych a odmenu mal istú. Teraz si nevedel predstaviť, že by mal bojovať alebo niečo podobné. Preto len prešiel do skladu s náradím a nemal v pláne upratovať nijak extra precízne. Veď len kým pozametá mu to zaberie hodiny a tým chcel vlastne aj skončiť. Možno keď tak umyť podlahu na hlavnej palube a ešte na chodbe do kajút. Samozrejme, chcel toto upratovanie využiť aj na to, aby sa dostal do miestnosti s tým srdcom, keďže tam si to chcel poriadne prezrieť. A teda aj začal. Začal zametať palubu, ktorá bola asi najpriestranejším miestom vzducholode. Táto práca nebola ani tak zameraná na výdaj energie, ako na stratu času a to si on dobre uvedomoval, takže sa to snažil robiť urýchlene, aj keď to znamenalo, že to bolo často odfláknuté. Teda, palubu sa snažil ešte urobiť poriadne, ale ostatné spoločné priestory veruže nie. Iba tá paluba mu zabrala asi trištvrte hodinu až hodinu, čo ho dostatočne naštvalo. Vďaka maske a jeho tichosti sa to však nedalo spoznať a tak len pokračoval vo svojej práci. Ako hodiny utekali, tak sa jeho upratovanie čoraz viac blížilo ku svojmu koncu, už išiel zametať poslednú miestnosť, než by išiel umývať. A tou miestnosťou samozrejme bolo sídlo diablovho srdca. Chvíľu trvalo, než ukecal tých strážcov aby sa tam dostal, no nakoniec sa mu to predsa len podarilo a za to bol rád. Ostal v tej veľkek miestnosti sám a hodnú chvíľu sa nechal hypnotizovať tým veľkým svalom s ohromnou mágiou. „Ak som pochopil tie správy správne, práve toto… vybavenie dodáva hlavnú hnaciu silu vzducholodi a zároveň posilňuje magickú energiu každého so znakom Grimoire Heart. To však platí len vtedy, keď je vzducholoď blízko.“ Pozorne si to tam všetko prezeral, keď v tom niekto zaklopal na dvere.* Už to bude? *Moriom cuklo, no svoje rozhorčenie nedal poznať v tóne. Jeho hlas bol prirodzene nadradený a podráždený, ako keby ho otravoval hmyz.* Nie, ale čoskoro to koniec bude! *Dal sa teda to upratovania aj tejto miestnosti, aj keď si musel poriadne pohnúť, lebo tu už zabil kopu času. Keď skončil aj tu, už stačilo mopom obehnúť palubu a pár chodieb, než sa mohol ukázať pred tú temnú ženskú. A keď sa k nej konečne po odvedenej – odfláknutej ale stále odvedenej – práci dostal, tak sa len akosi zaškerila. Dala mu jeho odmenu a ešte poznamenala niečo v tom zmysle, že mu to trvalo. On to neriešil, bez štipky prejavenia úcty a rešpektu, proste bez slova, opustil jej kancel a vydal sa do svojej kajuty. Tam si poriadne ponaťahoval svaly, ktorá sa rôzne poskracovali a strnuli, keďže robil stále tie isté pohyby.*
RPG ukončené
*Bol milo prekvapený, že ma dovolený pohyb ako sa mu zapáči a nemusí stále nosiť ten hnusný odev. Len teda súhlasne prikývol a pozrel sa ešte na majsterku.* Ďakujem za všetko. Dúfam, že môj černoblesk nebude robiť hanbu. Zatiaľ sa majte, kým nepríde čas ďalšieho stretnutia… *Trocha sa s tónom pri tej vete pohral, aby to znelo mierne záhadne. Potom už nasledoval toho človeka po vzducholodi a poriadne si to všade prezeral, aby si zapamätal, kde čo je. Dosť ho prekvapila tá hnacia sila vzducholode a zároveň to, čo ho robí mocnejším. Len si prešiel po tetovaní, no v momente bol braný ďalej. Nebolo mu umožnené zostať pri tom srdci dlhšie a dobre si uvedomoval, že nebude mať len tak príležitosť sa tam dostať, lebo tá miestnosť je perfektne strážená. Pokračoval ďalej až bol odvedený k jeho izbe, keď sa len kývnutím ruky rozlúčil s tým chlapom. „Prvé stretnutie dopadlo dobre…“ Poznamenal si v duchu a zvalil sa na posteľ. Zranený-nezranený, špinavý-nešpinavý, zaspal rovno tak, ako dopadol.*
*Zle se usmála na Moria*Docela se sem hodíš…Masku a kapuci nemusíš nosit furt ale mise jsou povinností pokud nejde o potřebné krytí, samozřejmě že značku musíš mít zakrytou neustále neradi by jsme byly kdyby rada věděla o všech našich členech a ubytování*otočila se ke dveřím a zařvala*Kise!*v tu chvíli se ve dveřích objevil blonďák*Ten tě provede po celé vzducholodi a ukáže ti i tvůj pokoj a teď můžete jít mám ještě něco na práci…
Ako je to s mojím pobytom tu a slobodou? Po svete sa môžem túlať len keď plním misie alebo aj ako dostanem chuť? A musím na sebe mať vždy, či už tu alebo mimo len a len ten plášť a masku? *Opýtal sa rovno, keď to už nadhodila. Čakal, že to s tetovaním ho aj zabolí alebo čo, no ona len akýsi predmet priložila k jeho krku a bolo dokonané. Rukou si pretrel to miesto, no nič iné nepocítil.* A ak to je všetko, toto sú moje posledné otázky, bol by som rád, keby som dostal možnosť si aj odpočinúť. Predsa len, vaše sad-… temné úlohy človeka unavia. *Hovoril so širokým úškľabkom, akoby sa nechumelilo. Bolo mu jedno, s kým hovorí, samozrejme, cechmajster mal nad ním právomoc, no to mu nezabraňovalo sa s ňou takto baviť. Veď bol súčasťou temného cechu a čo robí temný cech? Predsa porušuje pravidlá.*
Plášť a takové ty detaily jako masku si můžeš upravit dle vlastního uvážení ale musí to mít stejný základ…*poté se ji stvoří přístroj na značky cechů v ruce přičemž přejde k Moriovi a značku mu udělá v přesné barvě a na přesném místě jak chlapec chtěl*Chceš se na něco ještě zeptat?
*Už jej nemal ani čo odpovedať, nemal na to silu. Všetky svoje sily využíval na premáhanie bolesti z popálenín a nevoľnosti z toho, čo práve urobil. Tváril sa vyrovnane, no v skutočnosti mlel z posledného. Preto bezslova prenasledoval tú odpornú ženskú až do kanclu. Tam si to všetko vypočul a prikyvoval hlavou na znak súhlasu. Nepáčilo sa mu, že musí nosiť taký nechutný hábit, no nemal na výber. Koniec koncov, jemu samotnému to ešte pomáhalo skrývať svoju identitu.* Je aspoň viac variácií toho odevu, či všetko rovnaké? Akože myslím iné masky, prípadne plášte. A k tetovaniu, chcel by som ho tmavo modré a na ľavú časť zátylku.
Každý z našeho cechu zabil tolikrát že by jsi ani nedokázal spočítat takže pro nás chlapec jsi*ušklíbla se a dál mlčela a pokračovala až do kanceláře. Jakmile tam došly tak začala vysvětlovat věci ohledně jejich skrývání a dalších takových detailů*Jestli to vše chápeš tak ti dám oblečení takže budeš maskovaný až budeš dostatečně silný aby jsi to nemusel nosit tak s tím můžeš udělat co chceš ale teď to nosit budeš a pak ještě příjde cechovní tetování tak se rozhodni kde ho chceš a v jaké barvě*celou dobu mluví s ledovým klidem a autoritou*
Myslíte si, že oslovenie chlapče je na mieste pre niekoho, komu nerobí problém zabíjať? *Opýtal sa so značnou iróniou v hlase, no aj tak musel premáhať bolesť. Pomaly sa vydal najprv za svojím bičom, aby si ho vzal, keďže ho odhodil ďalej, aby ho ochránil pred ohnivou smršťou. Ledva bol v polovici cesty, nejaký obyčajný maskovaný cech k nemu dobehol a podal mu ho. Očividne preto, aby nenechal dlho čakať cechmajstra, lebo by z toho nevzniklo nič dobré. Bez slova si bič prebral a vydal sa za tou sadistickou ženskou.*
*Tite se ušklíbl protože už tušil že vyhrál ale najednou uviděl nějakou šmouhu a tak povytáhl obočí ale to už najednou uviděl lehce jak se k němu ze strany blíží blesková pěst a Morio. To bylo to poslední do viděl a už se propadl do temnoty smrti. Titovo tělo padlo k zemi a Masako sledovala s úsměvem Moria přičemž začala tleskat i pár ostatních členů cechu*Vypadá to že máme vítěze….Pojď se mnou chlapče*usmála se a zamířila do své kanceláře*
„Ako môže niekto taký naivný stáť na takomto mieste a dúfať, že uspeje? Ale, nepochybne ho to stalo všetky sily, lebo to vyzerá nebezpečne. Budem musieť aj ja odpovedať rovnakou silou ako on…“ Bič prudko odhodil a vyčkával, kým ohnivá smrsť pristúpi bližšie a zamaskuje jeho ťahy. Normálny človek by už stratil príležitosť sa vyhnúť, no to práve Morio chcel využiť. Chcel využiť toho, že sa chalan bude domnievať, že uspel. Okolo jeho tela opäť vzplanuli čierne blesky, pričom to vyzeralo, že on samotný je tým bleskom. A možno to tak aj bolo. „No ták, poď, ešte trochu, prečo sa spolieham na niečo, čo som úplne nezvládol?“ Zanadával si v duchu a nakoniec sa mu to predsa len podarilo. Podarilo sa mu ešte raz skrotiť tú rýchlosť a jej mocou sa rozbehol k nemu. Tento beh bol taký rýchly, že to bola len šmuha, iba akosi nejaký tieň odďalujúci sa od ohňa. V momente stál za chalanom a svoju poslednú magickú energiu hrnul do pästi. Jeho päsť obalili výboje, síce to nebolo až také posilnenie, ako to malo byť, tie výboje mali byť dostatočne silné paralyzovať a navyše, on mieril na spánky. Každý vie, že aj obyčajný silnejší úder do spánkov môže byť smrteľný, nieto, keď je takto posilnený. Zhlboka oddychoval a sledoval súpera. Nebol si istý, či zasiahol ako chcel, no medzi presunutím a útokom bolo sotva pár sekúnd, takže chalan nemal mať moc šancu reagovať, no bolo možné, že sa stihol dostať do pozície, kedy Morio netrafil spánky. A hoci by ich netrafil, chalan by mal aj tak vážne problémy, keďže elekrický výboj mu musel zasiahnuť hlavu a tým aj riadiace centrum. Modrovlások odskočil dozadu, pripravený pokračovať v boji, ak to bude nutné. On sám ale potlačoval bolesť z pravej ruky a nohy, lebo plameňom sa vyhol v poslednej stotine, čiže pri úhybe si to tieto končatiny ešte zlízli.*
*Ohnivý mág se vyhnul prvními útoku tím že odskočil dozadu kde natáhl ruku směrem k Moriovi přičemž začal vytvářet ohnivou kouli kterou vystřelil v proudu ohně který byl docela velký ale taky sebral Titemu téměř všechny zásoby magie které mu zbyly po výstupu na vzducholoď*
To je výzva alebo prosba? *Opýtal sa ho sarkasticky a odistil si svoj bič, pričom ho chmatol za rukoväť a švihol pred sebou. Bič začal žiariť a Morio nad ním mal teraz úplnu kontrolu. Zatiaľ si chcel len overiť jeho reflexy a schopnosti, preto sa rozhodol len na útoky na diaľku s bičom. Výhodou tohto biču bolo, že sa nedal zničiť, keďže bol posilnený Moriovou magickou energiou a navyše sa dal predlžovať a skracovať. Začal ním rôzne švihať, mnoho výpadov bolo predstieraných, tie boli mierené hlavne na hlavu, no samozrejme aj útočil. Útočil mu hlavne na nohy, aby ho strhol k zemi a na hruď. Veď by bolo len dobre, keby sa mu podarilo vyraziť dych.*
*Masako se ušklíbla a sledovala dál jak se to vyvýjí ale to už ohnivý mág koukl na prcka a řekl*Já jsem Tite Akuma…Zkus mě zabít*ušklíbne se na prcka a v ten moment se rozběhne směrem k malému klukovy přičemž je připravený reagovat na snad jakoukoliv situaci která by nastala ze strany chlapce*
„Ach, prečo len nemôže byť šťastie na mojej strane? Je starší, pravdepodobne aj trénovanejší, rozhodne má väčšiu silu. Našťastie, on rovnako ako ja si minul už zo svojej energie, stačí mi dúfať, že má malé zásoby. A tieto pravidlá, vôbec sa mi to nepáči. Nestačí poraziť, ale musím zabiť. Avšak, keby mal nejaký problém zabiť dieťa, tak by som toho mohol využiť…“ *Zamýšľal sa v duchu a nechal sa predstaviť prvého toho chalana.* Moje meno je Morio Hareyaka, tak si ho zapamätaj. Koniec koncov, je to meno mága, ktorý ťa zvrhne… *Hovoril síce smerom na toho muža, ale v jeho duchu to bolo smerované na tú šialenú ženskú.*
*Masako sledovala všechny ty mágy když ji upoutal jeden malý chlapec kolem kterého se vytvářely černé blesky* „Tak mladý bohobijec jo? To bude zajímavé“ *pomalu se ušklíbla a když bohobijec zmizel tak ji bylo jasné že už je nahoře na vzducholodi tak se tam pomalu rozlétla a sledovala přitom okolní snažení ostatních mágů když kousek od ní proletěl jeden mág a kolem nohou měl plameny. Tento ohnivý mág to stihl jako druhý na vzducholoď a zbytek mágů co se snažilo bylo najednou sestřeleno mágy Grimoire Heart. Jakmile Masako vyletěla na vzducholoď pohlédla na bleskového bohobijce a na ohnivého mága*Představte se chlapci*řekla sice chlapci ale ohnivý mág vypadal tak na 20 let.*Jakmile se představíte tak nastane souboj na život a na smrt. Pokud jeden z vás porazí toho druhého a vítěz odmítne zabít poraženého tak budete zabiti oba*temně se ušklíbla a sledovala ty dva*
*Len vyčkával pri ďalšej skupine mágov, niektorí vyzerali nebezpečne, iní zas úplne nevinne. Boli tam prevažne starší, no našlo sa aj zopár tak starých ako Morio. Keď niekto vyletel nad vzducholoď, tak si len pevne pritisol šiltovku na hlavu, pričom mal šilt smerom do zadu, a pozoroval danú osobu. Hneď si domyslel, že je to cechmajster a pohľad na ňu možno niekomu naháňal strach, no jemu nie. Veď on už ako dieťa si prešiel doslova peklom a bol vychovávaný samotným bohom, tak ako by ho mohol pohľad na človeka zastrašiť? Už chytal rukou svoj bič, keď vtom prišiel ten dodatok. „Keby to nebol závod, tak využijem biču a šetrím magickú energiu, no takto nemôžem riskovať. Musím sa tam dostať, aj keď mi do boja zostane menej energie. Za ten risk to stojí.“ Rozhodol sa, zatiaľ čo ostatní už dávno konali. Väčšina sa vrhla po lanách, no niektorí sa rozhodli pre najrôznejšie kúzla. On sám sa rozhodol pre jedno, vlastne, bola to základná schopnosť jeho mágie, no aj tak to ešte úplne nezvládol. Sústredil svoju magickú energiu v tele, pričom sa ju nesnažil ani vypúšťať, snažil sa ju skrotiť. Okamžite okolo jeho tela začali švihať čierne blesky, hoci neškodné, strach naháňali. Trvalo to sotva pár sekúnd, nikto sa ešte nedostal na vzducholoď, keď v tom sa jeho celé telo pokrylo bleskami a on sa behom okamihu dostal na palubu. Bola to plná rýchlosť bleskového bohobijca, hoci nie maximálna, keďže mu stále chýbali skúsenosti.* Ale, nemyslíte si, že toto bolo trocha neférové zadanie? Veď nie všetci majú rovnaké možnosti. Či v tomto ste temní? V diskriminácii a šikanovaní? *Opýtal sa výsmešne, keď kúzlo odoznievalo a on stál uprostred paluby, uprostred kruhu tvoreného z maskovaných členov. Buď si z toho skutočne nič nerobil alebo bol lepší herec, ako sa zdalo. „Ak nezvíťazí šťastie a ja nechytím súpera s bleskovou mágiou, tak budem musieť ten súboj ukončiť čo najrýchlejšie…“ Nič zo svojich vnútorných pocitov a myšlienok neprepúšťal navonok.*
*Masako stála na vzducholodi když ji přišel informovat jeden ze zahalených členů cechu že všichni kandidáti jsou dole. Masako se temně usmála a kdokoliv by ji viděl tak mu naskočí husí kůže strachem. Na nohách se ji utvořily křídla a ona vzlétla dolů ke kandidátům do cechu*Vítejte!*křikne ledovým hlasem který projel vzduchem jako nůž*Gratuluji všem ke splnění první části a to nalezení naší vzducholodi*velice zle se podívá a přejede všechny pohledem*Nyní k druhé a předposlední části…Dostaňte se do vzducholodi!*křikne a v ten moment se ze vzducholodi snesou lana*Můžete šplhat nebo najít jiný způsob ale pozor vyhrávají jen první dva*a do toho se začne temně smát a čeká až jim dojde že je začátek*
*Konečne nastal ten čas. Ten správny čas, keď mal možnosť preukázať, čo ho otec naučil a že je naozaj pripravený na začatie svojho plánu. Plánu, vďaka ktorému sa možno preslávi, no bude ním opovrhované. Opovrhované až do úplneho konca, kedy prebodne diablovo srdce. Bolo ťažké zháňať informácie o tomto cechu, ale niečo sa predsa len dozvedel, hlavne od tých temných mágov, ktorý sa označovali za černokňažníkov. A preto tu stál, pri vzducholodi temného nepolatiteľného cechu, ktorá kotvila na severovýchode kontinentu. „Už to je vyše roka, čo si bez slova zmizol, no aj tak som na teba nezabudol. A teraz sa preukáže, či som hodný tvojho mena…“ Povzbudil sa v duchu a smeroval k nejakej skupinke mágov pri vzducholodi.*